V sobotu 17. júla 2021 v zákrute číslo päť nešťastne havarovalo vozidlo so štartovým číslom 53, ktoré pilotoval pretekár Dušan Tóth. Všetci sme s napätím držali palce, aby z trate prišli len pozitívne správy. Našťastie, aj napriek vážnym zranenia, sa však všetko dobre skončilo a obaja zranení (druhý bol traťový komisár) sú dnes už v domácom ošetrení. S láskavým dovolením Dušana Tótha preberáme doslovne jeho úprimnú spoveď, ktorú uverejnil na svojom účte na Facebooku a želáme skoré uzdravenie.
Dnes je deň kedy som sa formálne narodil 25.júla. Bolo to síce už dávno v minulom storočí, ale pred ôsmymi dňami. 17. 7. 2021. počas druhej tréningovej jazdy na XXXVII. ročníku DOBŠINSKÝ KOPEC som sa narodil znova. Po prečítaní si rôznych príspevkov na soc. sieťach som sa rozhodol podať svoju osobnú spoveď, ako to cítim a prežívam ja.
V prvom rade ma veľmi mrzí a dúfam, že mi to aj všetci zúčastnení jazdci odpustia, že som im aj sebe pokazil pekný víkendový zážitok. Ale všetci zainteresovaní vedia ako to v motošporte chodí, je to o zručnosti skúsenostiach a technike. Človek nikdy nevie čo sa môže stať, dnes som to ja zajtra hocikto iný. V tú sobotu 17. 7. 2021 som schytal čierneho Petra ja.
Najlepšie je, keď sa nikomu nič nestane. Život máme krátky a život nie je Playstation, kde si po hre, ktorá sa nepodarí život resetnete. Za ďalšie by som sa chcel všetkým poďakovať, od záchranárov hasičov a všetkých prítomných, ktorí boli v tom okamihu na kopci a pomáhali mne a traťovákovi Norovi, ktorému som sa aj ja napriek zraneniu pomáhal dostať sa spod auta. Keď to nešlo rukami tak som sa snažil aspoň lopatou pridržať auto. Je mi ľúto usporiadateľov ktorí urobili všetko možné aj nemožné preto, aby sa XXXVII. ročník mohol uskutočniť, až na veci ktoré nemohli ovplyvniť, ako neskôr vyšlo na povrch, zastaralé a nefunkčné zvodidlá, ktoré mali za následok ukončenie pretekov. Týmto vyšla na povrch holá skutočnosť, ktorá trápi celé Slovensko – napol funkčné a polepené poflakované cesty.
Preto by som chcel aj týmto mojím príspevkom apelovať na kompetentných na SSC a samosprávnom kraji, pod ktorý daná komunikácia patrí, aby sa velice hlboko zamysleli nad danou situáciou, pretože tu nejde len o preteky, ale bezpečnosť ľudí ktorí touto cestou chodia každý deň.
Mňa od oveľa horších zranení zachránila bezpečnostná výbava závodného auta, ale po tej ceste jazdia obyčajné autá, ktoré také vybavenie a šťastie mať nemusia.
Ešte raz by som sa chcel poďakovať Všetkým ktorí mne a traťovákovi Norovi posielali pozitívnu energiu a skoré uzdravenie, a s pozdravom že o rok sa na Dobšinskom kopci znova stretneme.
Samozrejme nesmiem zabudnúť poďakovať personálu JIS a Chirurgie Rožňavskej nemocnice, ktorí sa o mňa vzorne starali. Aby som nezabudol tak 04. 09. 2021 – 05. 09. 2021 sa na Jankovom Vršku určite vidíme. Ja síce len ako divák, ale prídem podporiť všetkých zúčastnených .
Dušan Tóth